Projekt Proglas je odvážnym počinom spracovania témy najstaršej slovanskej básne. Práve snaha autorov použiť pôvodné staroslovenské znenie textu prináša úplne nový prístup, použiteľný v celom tzv. praslovanskm svete. Každý ,kto počuje ako vlastne ten starý text znie, bez ohľadu na to, či je Slovák , Čech, Poliak, Slovinec ,Chorvát ...cíti že danému textu skoro rozumie. Niekto viac, niekto menej. Ide o úžasnú pripomienku toho, že kedysi dávno bol jazyk všetkých slovanských kmeňov spoločný a rovnaký. Nemáme vedomosť o tom , že by sa niekto o niečo podobné v minulosti pokúsil. Známe sú oslavné básne a hudobné diela aj takých autorov ako Čajkovskij, List ...ale v modernom poňatí kríženia žánrov klasickej a populárnej hudby ide o ojedinelý počin. Týmto projektom sa poukazuje na genialitu Konštantína , upriamuje sa pozornosť na obdobie keď„....Paríž bol menšie mesto ako Nitra“ Veľkoleposť a duchovnosť textu sa odrazí aj v hudobnej kompozícii a výber spracovania hudobnej látky s dôrazom na starodávny byzantský KONTAKION , znamená , že tvorcovia si plne uvedomujú výnimočnosť a možné úskalia tohto diela. Spojením s súčasným zvukom a aranžom vynikne mimoriadny počin. Tvorcovia projektu , Daniel Hevier a Lubomír Horňák , si kladú za ciel priblížiť dnešným divákom a poslucháčom Proglas tak, ako bol pravdepodobne napísaný a ako znel. PROGLAS Konštantína Filozofa sa nám nezachoval v pôvodnej hlaholike, v písme ním vynájdenom, ale iba v štyroch prepisoch do neskoršej cyriliky, do písma, vynájdeného pravdepodobne KONŠTANTÍNOM PRESLAVSKÝM (nazýva sa aj Bulharským, či Presbyterom), žiakom sv. Metoda. Rozširoval ju až v deväťdesiatych rokoch deviateho storočia (K. Habovštiaková, Ema Krošláková: Z tvorby solúnskych bratov a ich žiakov. Trnava 1993. S. 26 – 29) a cyrilikou ju nazval na počesť prvého z „prvoučiteľov“ našich, čiže Konštantína Filozofa, ktorý na sklonku života prijal rehoľné meno CYRIL.
Videa
